1. deň cesty z Luang Prabang do Pak Beng
Ešte deň pred odchodom sme si zakúpili palubný lístok z Luang Prabang do dedinky Pak Beng. Na ráno sme mali objednaný aj tuk tuk, ktorý nás v stanovený čas prišiel vyzdvihnúť. Okrem našich backpackov sme so sebou ťahali aj obrovskú igelitku s jedlom na dva dni :D
Naša slow boat mala malé zdržanie lebo akýsi domáci nakladali skúter na strechu lode. Loď ani z ďaleka nebola naplnená. K dispozícii mala cca 100 autosedadiel, ktoré pochádzajú z minivanov a sú len tak voľne pohodené na podlahe :)
S nami sa plavilo asi tucet ďalších backpackerov a zopár domácich, ktorí povystupovali počas cesty. Do dedinky Pak Beng sme doplávali v plánovanom čase. Hneď ako sme vystúpili sa na nás vrhli domáci a začali ponúkať ubytovanie.
2. deň z Pak Beng do Huay Xai
Na druhý deň ráno sme nasadli na inú loď ako v predchádzajúci deň. Pani nás skasovala na palube. Loď nás bez meškania vyložila v Huay Xai o 16:30.
Slow boat nie je žiadna luxusná záležitosť, preto aj bufet, ktorý sa tu síce nachádza je celkom biedny. Na lodi boli k dispozícii instantné nudle, čipsy, sladkosti a teplé nápoje, samozrejme všetko s mekongskou prirážkou.
Výhľad z lode je celkom stereotypný čo sme nečakali a boli sme tak trochu aj sklamaní. Ale bolo naozaj pekne sledovať radosť ľudí, ktorí si prišli po svojich blízkych do prístavu. Veľakrát to vyzeralo akoby to bola pre nich udalosť dňa.
My sme prespali v Huay Xai aj keď sme chceli dôjsť až do Chiang Rai. Na našu smolu sme došli k starému imigračnému úradu vzdialenému len 1 kilometer od prístavu (mali sme zlé informácie z neaktuálneho blogu). Tam sme sa dozvedeli, že sa musíme vrátiť popri rieke asi o 10 km späť, a že sme išli loďou okolo.
3. deň imigračný úrad a dlhá cesta autobusom
Ráno sme sa konečne dostali k imigračnému úradu. Odovzdali sme "slížik", ktorý sme mali pri sebe od príchodu a bez akýchkoľvek úplatkov sme sa dostali za kontrolu. K imigračnému úradu Thajska, ktorý je situovaný na druhej strane mosta, sme sa museli prepraviť autobusom
Po príchode na imigračný úrad v Thajsku, bolo opäť treba vyplniť dve tlačivá a prejsť kontrolou. Posledný priamy spoj do Chiang Mai sme nestihli, takže sme sa vybrali autobusmi na dva prestupy a do mesta sme prišli neskoro večer.
Na tomto obrázku je vidno ako pekne dokázali skomplikovať prechod cez hranice, keď zmenili starý imigračný úrad s kompou za nový s friendship bridge 10 km južne od prístavu.